Ešte pred ňou je tu však obdobie fašiangov. To každoročne trvá od príchodu Troch kráľov až do polnoci pred popolcovou stredou. Už od nepamäti sa toto obdobie spája s ľudovou zábavou, výborným jedlom a pitím. Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína deň po Troch kráľoch (7.1.) a končí sa pohyblivým utorkom (tohto roku 9.2.2016) pred Popolcovou alebo tzv. škaredou....stredou.
Fašiangové obdobie nie je len o plesových róbach ale aj o zvykoch a tradíciách. Tie sa doteraz zachovávajú najmä na dedinách. Toto prechodné obdobie medzi zimou a jarou sa nesie v radostnom duchu. V každej časti Slovenska sú však zaužívané iné zvyky a tradície. V jednom sú však rovnaké. Dobrá zábava a výborné jedlo nesmú chýbať ani na jednom stole. Podstatou fašiangových osláv je tancovanie, maškarné odevy a rôzne sprievody.
Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa rozlišovali krátke a dlhé fašiangy. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá.
Fašiangy predchádzajú veľkonočnému pôstnemu obdobiu (začínajú sa na Troch kráľov a končia sa Popolcovou stredou). V minulosti ako aj dnes sú obdobím veselosti a hodovania, vyvrcholením ktorého je fašiangová zábava s maskami vyjadrujúcimi „svet naruby“, v ktorom sa búrali spoločenské bariéry.
Fašiangy boli v minulosti najmä obdobím, kedy sa jedli kalorické jedlá, aby sa pred pôstom ľudia dobre najedli. Hoci sa ľudia stravovali veľmi striedmo, práve počas obdobia fašiangov bolo dobre sa najesť dovolené. Tradičnými jedlami boli šišky, fánky, pampúchy, rôzne záviny, či zabíjačkové špeciality. Dnes sa začínajú fašiangy, symbolizujú čas roztopaše a zábavy.
Dovoľte mi záverom popriať Vám veselú zábavu a príjemne schválené chvíle.
