V našej škôlke počuť hlas,
že nadišiel taký čas,
čo nám dáva do rúčky
milý kvietok rozlúčky.
Materská škola ,milý dom,
podaj mi rúčku na rozlúčku,
lebo ja rastiem ako strom
a po prázdninách prvák som!
Vážení rodičia, je čas otvoriť stránku ďalšej životnej etapy vašich detí, ktoré krok za krokom opúšťajú svoj bezstarostný svet hier. Prichádza čas, kedy odložia svoje hračky a budú sa prispôsobovať dôležitejším každodenným povinnostiam. Ešte si živo pamätám uplakané tváričky, ktoré boli odpútané z náručia svojich rodičov do celkom cudzieho prostredia. Preto pani učiteľky neraz nahrádzali deťom matky, ich ruky prechádzali po líčkach detí a utierali im slzy. Tieto slzičky vyschli s pribúdajúcimi dňami, keď zistili, ako je im v materskej škole dobre, kde si našli kamarátov, zžili sa s prostredím. Ani sme sa nenazdali a z našich drobcov vyrástli krásne veľké deti, ktoré sú pripravené na vstup do základnej školy.
Čas hier, plačúcich bábik, mrakodrapov zo stavebníc,
postupne nahradí skoré vstávanie, nosenie školských tašiek na ich útlom chrbátiku, učenie a písanie domácich úloh. Chvíle bezstarostné a hravé nahradia možno aj okamihy obáv, ale celkom iste okamihy nových zážitkov.
Milé deti, vážení rodičia!
Dnes v tejto slávnostnej chvíli tu stojíte pred nami poslednýkrát v oáze detských hier a snov.
Želám vám, aby vám dnešný čarovný úsmev na vašich rozžiarených tváričkách vydržal aj v budúcnosti.
Milí prváčikovia:Natália Kováčová, Barbora Kováčová, Dáša Števkovová, Radoslav Cirjak, Dominik Kováč, Milan Kováč, dovoľte mi aby som Vás z moci mne udelenej pasoval za žiakov 1. ročníka do cechu školského.
