VEĽKÁ NOC
Veľkonočné sviatky patria k najstarším sviatkom vôbec. Ich základnou podstatou z dôb predkresťanských bolo vítanie jari, v prenesenom slova zmysle víťazstvo života nad smrťou.
Veľká noc je pohyblivý sviatok, pre kresťanov jeden z najvýznamnejších. Predchádza mu dlhý čas príprav – štyridsať dňový pôst -, ktorý sa dodržiava už celé stáročia. Nevzťahoval sa len na jedlo, ale na celý spôsob života. Prestali tanečné zábavy, veselé spoločenské večierky, na vidieku sa skončili priadky a páračky. V čase pôstu každá žena priadla doma sama, umĺkol spev a ozývali sa len vážne pôstne piesne. Muži odložili fajku a celú dobu sa nedotkli alkoholu. Zo ženského kroja zmizli pestré farby a bohato zdobené súčasti.
Predveľkonočný pôst, ktorý vystriedal obdobie vianočného hodovania a fašiangovej nestriedmosti, od základu zmenil stravovanie našich predkov. Ešte na prelome 19. a 20. storočia sa v niektorých oblastiach dôkladne vymyli hrnce, v ktorých sa varili tučné jedlá a dočasne sa vyniesli na povalu. V rodinách dokonca vymenili riad, z ktorého jedli a kovové lyžice nahradili drevenými. V čase pôstu sa často mastilo len rastlinným olejom, zväčša konopným alebo ľanovým, menej už maslom.
V období pôstu nebolo dovolené jesť mäso, a to ani v nedeľu. Niekto sa dokonca zriekal i mlieka, syrov a vajec – teda potravín, ktoré pochádzali z teplokrvných zvierat. Dodržiavanie pôstu sa postupne zmierňovalo.
Pôst sa končí ZELENÝM ŠTVRTKOM. Dodržiava sa však až do BIELEJ SOBOTY, keď večer po slávnosti Vzkriesenia Krista z mŕtvych sa po dlhom čase objaví na stole mäsité jedlo.
ZELENÝ ŠTVRTOK
Kresťanský svet si v tento deň pripomína poslednú večeru Ježiša a jeho apoštolov. Od tohto dňa sa až do veľkonočnej nedele odmlčia zvony kostolov a cirkvi a na omše ľudí zvoláva rapkáč. Zvykom bolo umývať sa v studenej vode, aby sa človek zbavil pieh alebo vyrážok. Rozšírené boli obyčaje spojené s magickou ochranou proti zlým silám a chorobám.
VEĽKÝ PIATOK
Ježiš Kristus bol na Veľký piatok ukrižovaný. V tento deň sa na území Slovenska nevykonávajú omše. Sú nahradené inými obradmi. Vo svete zvykov a tradícií prevládala predstava, že sa v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok stretávali strigy, spoločne tancovali po dedine a kúpali sa v potoku. Skoro ráno čarovali, brali kravám mlieko či lámali konáre ovocných stromov.
BIELA SOBOTA
Tento deň je venovaný prípravám jedál určených na posvätenie. Na východe Slovenska sa pečie špeciálny kysnutý koláč pascha. Na Orave a Liptove sa nazýva baba, na Ponitrí osúch, v Novohrade mrváň, v Tekove calta. V Honte piekli mrváne, makovníky a orechovníky. Ani v tento deň sa nevykonávajú sväté omše. Veriaci sa modlia pri symbolickom hrobe v kostoloch a chrámy ostávajú otvorené celú noc do dôležitého ranného obradu.
VEĽKONOČNÁ NEDEĽA
Vyvrcholením osláv ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista je Veľkonočná nedeľa. Sviatok sa začína v skorých ranných hodinách, keď si veriaci pripomínajú zmŕtvychvstanie Krista.
VEĽKONOČNÝ PONDELOK
Najobávanejším sviatkom roka pre všetky dievčatá a ženy je pondelok po Veľkonočnej nedeli. Už tradične v tento deň obchádzajú muži a chlapci všetky svoje známe, aby ich obliali vodou a tým im symbolicky dopriali zdravie a krásu na celý á nasledujúci rok. Na oplátku ta túto láskavosť sú mladší oblievači obdarovávaní čokoládovými vajíčkami a starší pohostením. Súčasťou rituálu je v niektorých krajoch aj šibačka korbáčom z vŕbového prútia.
K radu ďalších vinšovníkov
aj ja podľa dobrých zvykov
pripojiť sa chcem - keď nie inšie -
aspoň skromné vinše:
Pekné sviatky, dobrú zhodu,
ženám čerstvú, sviežu vodu,
mužom tiež nech sladko je,
nech si prídu na svoje.
