Vážené babky, vážení dedkovia, milí hostia!
Máte radi jeseň? Možno poviete: Ja radšej jar, leto, či zimu . Ale – jeseň je dar – verte tomu! Zúročí celoročnú námahu a v živote prinesie múdrosť, pokoj a vyrovnanejší pohľad na svet.
Milí naši seniori vážení hostia...................
stojím v úlohe slávnostného rečníka tu pred vami už po niekoľký krát. Nie je ťažké slovami človeka rozplakať, oveľa ťažšie je vyrieknuť slová, ktoré ho podporia, posilnia a povzbudia.
V živote človeka sú chvíle, keď začne uvažovať o svojom živote a hodnotiť svoju životnú cestu. Na tvári sa strieda úsmev so slzami. Veď boli radosti a boli aj smútky. Dnes mi, vážení prítomní, pripadla milá úloha pozdraviť vás pri príležitosti Mesiaca úcty k starším. Skláňame sa v úcte pred rokmi, ktoré ste naplnili činmi pre blaho našej obce a celej našej vlasti.
Ľudský život predstavuje veľkú knihu, zložitý jedinečný román. Bezstarostné detstvo, aj keď nemuselo byť bohaté a žičlivé, predsa len bolo krásne. To vystriedalo detstvo vašich detí. Úzkosť a trápenia z detskej slzičky a v srdci ešte dodnes teplo a odovzdanosť detskej dlane, v očiach úsmev detských pier. V mysli sa roja spomienky – na všetko. Predovšetkým na chvíle pohody. Na to, že ten huncút má už svoje vlastné deti a vnúčatá, ktoré oplácajú aj za rodičov lásku svojim starým a prastarým rodičom. Minú sa roky. Uprostred starostí i radostí, jedného dňa je tu staroba. Ani sa nenazdáme ako, jednoducho je tu.
NATRHÁM SI KVETY POD LESOM NA STRÁNI,
VÁM STARÍ RODIČIA, KYTKU DÁM DO DLANÍ.
HOC VLAS VÁM ŠEDIVIE A ZRAK SA ZAKALÍ,
PRIJMITE OD NÁS NAJKRAJŠIE POZDRAVY.............
Aké je to jednoduché a ťažké zároveň. Ďakovať za každý deň, ktorý príde, bez výhrad, bez otázok. Ďakovať aj za tie najjednoduchšie veci v živote – osudu, bohu, ľuďom naokolo.
Moji najdrahší, želám vám, aby všetky dni vášho života boli naplnené zdravím, šťastím, spokojnosťou. Ďalšie Vám neželám, lebo vaša životná múdrosť vás citlivo vedie každým dňom vášho života.
